Rozumieť informáciám o peniazoch, bankových účtoch či finančných podvodoch by malo byť dostupné každému. Národná banka Slovenska preto v rámci programu finančného vzdelávania 5peňazí začala pripravovať obsah aj v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku a v ďalších prístupných formátoch. Pilotnou témou sa stala prevencia finančných podvodov, ktorá je vzhľadom na rastúci počet podvodných praktík aktuálna pre celú spoločnosť.
O tom, prečo je dôležité komunikovať zrozumiteľne, čo znamenajú pojmy plain language a easy-to-read, ako vznikali nové materiály a prečo je pri ich tvorbe nevyhnutná spolupráca s ľuďmi, ktorým sú určené, sme sa rozprávali s riaditeľom odboru ochrany finančných spotrebiteľov Romanom Fusekom.
Čo znamená jednoduchý jazyk v praxi a aký je rozdiel medzi formátmi easy-to-read a plain language?
V oboch prípadoch ide o texty v zrozumiteľnom jazyku. Často si neuvedomujeme, zvlášť my úradníci, že jazyk, v ktorom písomne komunikujeme, je zbytočne zložitý. Dlhé vety, zložitá vetná skladba, cudzie slová. Pre ľudí, ktorí žijú so zdravotným znevýhodnením, je takto písaný dokument zložitý. Pritom nemusí ísť o mentálne znevýhodnenie. Napríklad od narodenia nepočujúci ľudia nemajú slovenčinu ako svoj materinský jazyk. Preto sa používa jednoduchý jazyk (plain language), teda spôsob písania, ktorý je prispôsobený čitateľovi tak, aby ho ľahko pochopil. Ide o jasný, zrozumiteľný a štruktúrovaný text. Easy to read je k čitateľovi ešte citlivejší. Jednoduché vety sú podporené obrázkami a piktogramami. Je určený pre ľudí s mentálnym znevýhodnením.
Pre koho sú tieto materiály určené a aké skupiny ľudí z nich môžu najviac profitovať?
Veríme, že zo vzdelávacích materiálov bude profitovať každá z komunít ľudí so zdravotným znevýhodnením. Dali sme si záležať na tom, aby sme priniesli obsah prístupný pre všetkých. O textoch sme už hovorili. Celá podstránka 5penazi.sk/pristupne je vytvorená tak, aby materiály našli ľudia so zrakovým, sluchovým aj mentálnym znevýhodnením. Pripravili sme aj videá v slovenskom posunkovom jazyku a materiál v Braillovom písme.
Ako prebieha tvorba a overovanie textov v jednoduchom jazyku? Spolupracujete pri tom aj s cieľovými skupinami používateľov?
Všetky materiály sme pripravili v spolupráci s OZ Krajina bez bariér, Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Radou pre poradenstvo v sociálnej práci a Centrom bezbariérovej komunikácie. V národnej banke sme vytvorili obsah, pri forme sme sa spoľahli na profesionálov. Materiály tvorili a potom aj overovali ľudia so zdravotnými znevýhodneniami. Viac ako 500 letákov a plagátov „Pozor na online priateľstvá“ vo forme easy-to-read sme poslali do domovov sociálnych služieb, útulkov, rehabilitačných stredísk, centier pre nepočujúcich a distribuovali ich aj prostredníctvom časopisu Spoločnosti Downovho syndrómu na Slovensku Slnečnica.
Aký význam majú popri jednoduchom jazyku aj ďalšie prístupné formáty, ako sú prístupné PDF dokumenty či videá v slovenskom posunkovom jazyku?
Pri našom bežnom a veľmi rýchlom živote si málokedy všimneme, že ľudia, ktorých „spomaľuje“ ich zdravotné znevýhodnenie, musia vynaložiť veľké úsilie, aby sa dostali k základným informáciám. Preto akékoľvek sprístupnenie obsahu má význam. Je potom na nich, aby si vybrali pre nich ideálnu cestu. Pre jedného nepočujúceho môže byť video v posunkovom jazyku riešením, iný si skôr prečíta „plain language“ leták.
Aké sú podľa vás najčastejšie chyby, ktorých sa inštitúcie dopúšťajú pri komunikácii s verejnosťou?
V NBS sme sa naučili, že spolupráca s komunitami zdravotne znevýhodnených je ideálna cesta. Ľudia, pre ktorých sme materiály pripravovali, nás neustále korigovali, a tak nás scitlivovali, aby sme lepšie rozumeli ich potrebám. Všetky materiály nakoniec vychádzali z potrieb zdravotne znevýhodnených. My sme zastrešovali len jedinú potrebu – dostať sa s prevenciou finančných podvodov aj do tejto komunity a vytvoriť tak príležitosť pre zvýšenie finančnej gramotnosti zdravotne znevýhodnených. Aj Easy to read leták sme nakoniec nechali vytlačiť v chránenej dielni. Ak to mám zhrnúť, kľúčové je, aby inštitúcia zapájala do spolupráce komunitu, ktorej slúži, a ktorej potreby má napĺňať.
Akú spätnú väzbu ste zatiaľ zaznamenali od verejnosti alebo odborníkov na projekt zrozumiteľnej komunikácie/jednoduchého jazyka?
Spätnú väzbu máme priamo od používateľov materiálov. Tešíme sa z toho, že chvália užitočnosť, dostupnosť a aktuálnosť materiálov.
Plánuje Národná banka Slovenska rozšíriť ponuku obsahu v jednoduchom jazyku aj o ďalšie finančné témy?
Áno. Prevencia finančných podvodov bola pre nás pilotná téma. Vybrali sme ju najmä kvôli aktuálnosti a naliehavosti. Na jeseň pokračujeme. Najdôležitejšie témy vyberieme spolu s tými, ktorým budú slúžiť materiály. Určite počítame s témami abecedy finančnej gramotnosti ako sú bežný účet, platobné karty, úvery alebo domáci rozpočet.
Myslíte si, že by sa jednoduchý jazyk mal stať štandardom vo verejnej správe? Čo by ste odporučili organizáciám, ktoré chcú komunikovať zrozumiteľnejšie a jednoduchšie?
Komunikácia je obojstranný proces a verejné inštitúcie majú medzi klientmi aj zdravotne znevýhodnených. Sprístupňovať im služby a obsah komunikácie je najefektívnejšie v partnerstve s nimi.
