V dňoch 17. – 19. júna 2026 sa v portugalskom Lisabone uskutočnila výročná konferencia European Basic Skills Network (EBSN) s názvom Basic Skills for Life, Work and Democratic Participation in Times of Transformation. Konferencia spojila odborníkov, ktorí diskutovali o budúcnosti rozvoja základných zručností dospelých v období rýchlych spoločenských, technologických a pracovných zmien. Súčasťou podujatia bol aj Národný koordinátor vzdelávania dospelých (ŠIOV) v zastúpení Lucii Bielikovej a Martiny Milanovej Vendlekovej.
Základné zručnosti ako predpoklad odolnej spoločnosti
Jednou z hlavných tém konferencie bolo, že základné zručnosti už nemožno vnímať len ako prostriedok na získanie kvalifikácie. Predstavujú predpoklad pre aktívny život, uplatnenie na trhu práce, orientáciu v digitálnom prostredí aj demokratickú participáciu.
Silným príkladom bolo Portugalsko, kde sieť približne 300 centier programu Qualifica podporuje dospelých nielen pri získavaní certifikátov, ale najmä pri rozvíjaní praktických zručností potrebných pre každodenný život. Účastníci konferencie sa zhodli, že úspech vzdelávania by sa mal hodnotiť podľa skutočných zmien v živote ľudí, nie iba podľa počtu vydaných osvedčení.
Ako odbúrať stigmu okolo nedostatku základných zručností
Viaceré krajiny predstavili úspešné stratégie, ako motivovať dospelých zapojiť sa do vzdelávania.
Francúzsko upozornilo na to, že mnohí ľudia sa za nedostatok základných zručností hanbia a preto pomoc aktívne nevyhľadávajú. Účinným nástrojom sa ukázali krátke mediálne kampane s jednoduchým odkazom: pomoc existuje a je dostupná.
Belgicko zároveň ukázalo, že skutočný prínos vzdelávania možno najlepšie dokumentovať prostredníctvom príbehov účastníkov. Namiesto štatistík prezentujú konkrétne zmeny v každodennom živote – väčšiu sebadôveru pri komunikácii so školou dieťaťa, lepšiu orientáciu v úradných záležitostiach alebo aktívnejšie zapájanie sa do života komunity.
Mikroosvedčenia ako prvý krok na trhu práce
Veľký priestor dostala aj téma mikroosvedčení. Ide o kratšie vzdelávacie programy s jasne definovanými výsledkami učenia a overenou kvalitou.
Práve pre dospelých s nižšou úrovňou základných zručností predstavujú zvládnuteľný spôsob, ako si postupne budovať kompetencie a zvyšovať svoju zamestnateľnosť. Namiesto jedného veľkého vzdelávacieho programu môžu napredovať po menších krokoch.
Zaujímavý bol aj príklad z Nemecka, kde sa základné zručnosti stali súčasťou adaptačných programov nových zamestnancov v zdravotníctve. Jazyková príprava, digitálne zručnosti aj podpora pri adaptácii sú integrované priamo do procesu nástupu do zamestnania.
Umelá inteligencia sama nestačí
Pre ŠIOV boli mimoriadne podnetné diskusie o využívaní umelej inteligencie vo vzdelávaní dospelých.
Výskumníci zo Švajčiarska upozornili na prekvapivý trend, že takmer polovica populácie nemá dostatočné digitálne zručnosti a ich úroveň dokonca klesá. Mnohí ľudia totiž nadobúdajú pocit, že všetko vyrieši umelá inteligencia. V skutočnosti bez základných digitálnych kompetencií rastie riziko manipulácie, šírenia dezinformácií či sociálneho vylúčenia.
Veľkú pozornosť vzbudil aj výskum projektu CREATE z USA. Jeho záver je jednoznačný: technológia sama osebe nevzdeláva. Rozhodujúce je kvalitné pedagogické vedenie, vhodne navrhnuté učebné prostredie a prepájanie učenia s reálnymi životnými a pracovnými situáciami.
Inšpiratívny prístup predstavili talianski odborníci pracujúci s metodológiou Platone AI. Namiesto toho, aby umelá inteligencia poskytovala okamžité odpovede, vedie používateľov prostredníctvom otázok, problematických situácií a argumentácie. Takýto prístup podporuje kritické myslenie, schopnosť overovať informácie, uvedomovať si vlastné predsudky a prijímať premyslené rozhodnutia.
Easy is not easy enough
Viaceré prezentácie zdôraznili význam používania jednoduchého a zrozumiteľného jazyka (plain language).
Ukázalo sa, že autori vzdelávacích materiálov často podceňujú náročnosť textov alebo používajú zbytočne komplikované formulácie. O potrebnej jednoduchosti textov rozhoduje vždy pohľad účastníka vzdelávania. Rovnako dôležitý je aj konzistentný dizajn digitálnych nástrojov – používateľ by nemal byť zmätený nečakanými zmenami farieb, symbolov alebo spôsobu navigácie.
Čo si z konferencie odnáša Národný koordinátor vzdelávania dospelých?
Konferencia priniesla množstvo podnetov, no medzi najdôležitejšie odporúčania patria:
- vnímať základné zručnosti ako „silné“ zručnosti potrebné pre život, prácu a orientáciu v modernej spoločnosti,
- zapájať samotných účastníkov vzdelávania do tvorby digitálnych nástrojov a vzdelávacích riešení,
- systematicky podporovať lektorov v rozvoji ich digitálnych a AI kompetencií,
- posilňovať partnerstvá medzi školami, zamestnávateľmi, samosprávami a neziskovým sektorom, aby bola podpora dostupná aj pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.
Z lisabonskej konferencie vyplýva jasný odkaz: ak má byť vzdelávanie dospelých účinné, musí byť zrozumiteľné, dostupné a prepojené s reálnym životom. Práve týmto smerom bude Národný koordinátor vzdelávania dospelých (ŠIOV) rozvíjať ďalšie aktivity na podporu základných zručností na Slovensku.
