Jeden kvalitatívny výskum

 V rozsiahlej Štúdii uskutočniteľnosti, na ktorej sme s partnermi spoločne pracovali s cieľom lepšie pochopiť, ako fungujú systémy vzdelávania dospelých v krajinách V4, sme sa zamerali najmä na rozvoj mäkkých zručností dospelých. Od analýzy financovania vzdelávania dospelých v jednotlivých krajinách a ich prístupov k individuálnym vzdelávacím účtom a mikroosvedčeniam, cez systémové riešenia, trendy trhu práce a inšpiratívne príklady dobrej praxe zo zahraničia sme dospeli až k realizácii kvalitatívneho prieskumu. Uskutočnili sme sériu riadených rozhovorov so zástupcami verejných inštitúcií, úradov práce, zamestnávateľov, poskytovateľov vzdelávania dospelých a zahraničných expertov. Pýtali sme sa ich, ako pristupujú k rozvoju mäkkých zručností dospelých, s akými cieľovými skupinami pracujú a aká je ich motivácia učiť sa, aké nástroje na plánovanie kurzov a školení v praxi využívajú. Mapovali sme tiež postoje poskytovateľov vzdelávania, zamestnávateľov a verejných inštitúcií vrátane úradov práce ku vzdelávaniu dospelých.

Našim cieľom nebolo dospieť ku kvantitatívnym záverom a štatistickým číslam, ale naopak. Chceli sme získať vzácne pohľady a názory odborníkov z praxe, pomenovať aktuálne výzvy, skryté trendy a príčinné súvislosti. Nechceli sme politickú korektnosť, ale korektnú reflexiu názorov respondentov.

Pozrite sa na niektoré z našich kľúčových zistení:

Ako spoločnosti riadia rozhodovacie procesy súvisiace so vzdelávaním zamestnancov? Z odpovedí respondentov vyplynulo, že sú to manažéri, ktorí majú zvyčajne právomoc prijímať v tomto smere konečné rozhodnutia, hoci sa k nim vyjadrujú aj zamestnanci. V súvislosti s mäkkými zručnosťami možno teda za kľúčový považovať postoj zamestnancov manažmentu, ich informovanosť, skúsenosti a názory, či sa školenie v oblasti mäkkých zručností oplatí realizovať alebo nie.

Prieskum poukázal na dve dôležité výzvy, ktoré formujú spôsob, akým respondenti uvažujú o rozvoji mäkkých zručností v súčasnosti a s výhľadom do blízkej budúcnosti:

1. Efektívne vzdelávanie dospelých v oblasti mäkkých zručností je kľúčové. Prečo sa ale tieto školenia, ktoré sú frekventované a rozšírené, často sa považujú za menej účinné a dobre cielené ako školenia v oblasti tzv. tvrdých zručností? Ukazuje sa, že zamestnávateľom chýbajú špecifické nástroje vhodné na posúdenie potrieb v oblasti mäkkých zručností a na prispôsobenie vzdelávania individuálnym požiadavkám ich zamestnancov. Väčšina potrieb v oblasti mäkkých zručností je komplexná, vysoko individuálna a ťažšie definovateľná, preto je náročné ušiť tento typ kurzov na mieru. Zamestnanci tak často absolvujú štandardizované školenia, ktoré sa v skutočnosti môžu minúť účinkom.
2. Vývoj umelej inteligencie bude vyžadovať zmenu nášho prístupu k mäkkým zručnostiam. Hoci zatiaľ nie je jasné, ako sa koncept mäkkých zručností bude meniť, medzi respondentmi prevládal názor, že určité prehodnotenie bude nevyhnutné. Mäkké zručnosti a zručnosti v oblasti informačno-komunikačných technológií (IKT) by sa mohli do veľkej miery prelínať. V budúcnosti budú existovať napr. výučbové programy, vzdelávacie služby a poradenstvo založené na umelej inteligencii (UI), niektoré mäkké zručnosti dokáže UI nahradiť. Mäkké zručnosti potrebné pre prácu so systémami UI a ich vývoj sa stanú kľúčovými – napr. kritické myslenie, vyhodnocovanie a overovanie informácií, schopnosť klásť správne otázky. Na druhej strane zručnosti typu gramotnosť, gramatické zručnosti alebo základy programovania zrejme nebudú už také dôležité.

Respondenti sa zhodli, že mäkké zručnosti sú pre súčasný a budúci trh práce kľúčové. Nebolo pre nich však jednoduché posúdiť, ktoré z nich sú najdôležitejšie. Často uvádzali, že sú navzájom prepojené a silno závislé od kontextu (napr. od povahy práce). Napriek tomu sa niektoré mäkké zručnosti v odpovediach vyskytovali opakovane ako tie najdôležitejšie: tímová práca a komunikácia, schopnosť učiť sa, prispôsobivosť a flexibilita, schopnosť riešenia problémov a kritického myslenia.

Okrem toho sa objavili dve špecifické oblasti zručností, ktoré zrejme odrážajú meniace sa spoločenské prostredie:

• rozmanitosť a inklúzia

Je potrebné, aby zamestnanci mali povedomie a zručnosti potrebné pre komunikáciu a prácu v prostredí s narastajúcou kultúrnou, jazykovou a inými typmi rozmanitostí, čo možno v súčasnosti považovať za nevyhnutný vývoj a stav, ktorému zamestnávatelia už v praxi čelia. Za dôležité považovali respondenti aj zručnosti v oblasti rodovej problematiky.

• well-being a duševné zdravie

Zamestnávatelia si všímajú vznikajúce problémy súvisiace s rastúcou úrovňou stresu u svojich zamestnancov. Zručnosti zvládania stresu a starostlivosti o vlastné duševné zdravie a pohodu považujú za čoraz dôležitejšie. Vyjadrili aj názory, že well-being školenia, ako napr. joga alebo voľnočasové vzdelávanie, by sa mali ponúkať nielen ako benefit, ale aj ako nevyhnutnosť na udržanie dobrého duševného zdravia a primeraného pracovného výkonu.

Názory respondentov na význam zručností v oblasti IKT boli jednotné – sú absolútne nevyhnutné pre súčasný trh práce a budú také aj v budúcnosti. Respondenti upozornili na to, že tieto zručnosti musia byť komplexné, navzájom prepojené a využívané v spojení s ďalšími mäkkými zručnosťami, najmä kognitívneho charakteru – vedieť formulovať zadania, kriticky vyhodnocovať dostupné informácie, overovať výsledky, vyvíjať a používať nové nástroje, medzi ktoré patrí aj UI. Je zrejmé, že pôjde o kľúčový faktor, ktorý bude v budúcnosti pretvárať zručnosti v oblasti IKT.

V oblasti jazykových zručností uvádzali respondenti angličtinu ako absolútne nevyhnutnú, čím zatienila úlohu ostatných cudzích jazykov. Prax je však zložitejšia. Existujú pracovné miesta, kde je angličtina inzerovaná ako požiadavka, pričom ale v skutočnosti nie je k výkonu práce potrebná, čo neskôr vedie k nespokojnosti zamestnancov. Tiež narastajúca úloha a zlepšujúca sa kvalita automatických prekladačov zrejme v budúcnosti zníži význam znalosti cudzích jazykov.

Dve projektové stretnutia a tri úrovne testovania data modelu

Od začiatku projektu sme sa s našimi partnermi stretli osobne dvakrát. Na prvom, tzv. kick-off mítingu v Budapešti a na druhom pracovnom stretnutí, ktoré zorganizovali naši českí partneri v Prahe.